Popletený Príbeh Života

16. července 2006 v 12:16 | Veve |  FF Popletený príbeh života
"Už som ti predstavila môjho cholana?" Spýtala sa ma jedného dňa moja naj kamška LaFee. "Neviem o tom." Povedala som ale inak ma to veľmi nezaujimalo.Úprimne nerada sa zoznamujem s chalami mojich kamošiek lebo väčšinou sú to nafúkaný idioti, ktrý si o sebe myslia, že sú pánmi sveta lebo majú babu. "Dnes sa stretneme v hoteli Bora-bora. Bude tam after show party. Tam vás zoznámim. Stretneme sa tam o 9:45. Večer samozrejme.Oki?" "Tak oki." Utrúsila som medzi zubami. O 9:45 som prišla k zadému vchodu daného hotela. "Konečne si tu!" Strhla som sa. "Laf... skoro som dostala infarkt. Prečo na mňa musíš vyskočiť vždy zotadu?" "Sorry. Poď už sa nemôže dočkať." Schytila ma za ruku a ťahala dovnútra. Zastavili sme pred chalanmi z Tokio Hotel. " Chalani toto je moja naj, naj, naj kamoška Veronika." "Čawko!" Tom a Bill ku mne prišli ako prvý. " Pôjdeme podľa abecedy." povedal Bill a odstrčil Toma. "Ja som Bill." "Teší ma." "Ja som Gustav." "A ja Georg..." "...no a ja som... Tom."Podal mi ruku a usmial sa. "A s ktorým teda chodíš?" "No s týmto." Povedala Laf a podišla k Tomovi. "Aha." Celý večer som si musela vytrpieť pohľad na Toma s Laf. " Ako vidím nezabávaš sa." "pristavil sa pri mne Bill. "Hmm..." (na nič iné som sa nezmohla). "Vieš," pozrela som sa mu do očí "ty máš také pekné oči." "Danke ale to si mi asi nechcela povedať." "Nie, nechcela. Chcela som ti...." Zrazu pustili slaďák. "Ideš?" Spýtal sa Bill. Chvíľu som naňho pozerala, potom som pozrela na Toma a videla som, že na mňa pozerá. " Jasné," Povedala som pozerajúc na Toma, "idem."otočila som hlavu na Billa. Celý čas čo sme spolu tacovali sa na mňa Tom pozeral. Po slaďáku som sa vybrala domov. Už som bola na ceste keď ma dobehol Tom. "Prečo si to urobila?" Pochopila som načo naráža. " Žiarliš? Ty máš LaFeeeee." Pokračovala som v ceste "A nechcela by si íť so mnou...teda s nami do kina? Zajtra." Pozrela som na Toma trochu neveriacky.
Na druhý deň sme večer išli, teda Lafa a Tom a ja s nimi do kina . Snažila som sa vnímať film ale akosi sa to nedalo. Tiež som si všimla, že na nás všetci pozerajú. Po kine na ulici stál davy fanyniek. Zdesene som pozrela na Toma. Pre Laf prišiel odvoz a ja s Tomom som zostala v šoku stáť na ulici. "Čo teraz?" Potichu som sa spýtala. "Hlavne nerob prudké pohyby..." Dav sa začal približovať. Tom ma chytil za ruku. Heglo so mnou. Začali sme cúvať. "Fajn , keď poviem teraz, otočíme sa a budeme šprintovať." Cúvli sme ešte o dva kroky. "Teraz!" Otočili sme sa bežali sme jak kone na veľkej pardubickej. "Tadiaľ." Ťahal ma Tom. " Hej tu sú dobré kríky." Skryli sme sa tam. "Kam pôjdeme teraz?" "K nám." A tak sme prišli do ich domu. Zastala som v chodbe pred jedným zrkadlom. Tom sa postavil za mňa a rukami ma zozadu objal. Odtiahla som sa. "Tom ja nemôžem. Nechcem sa Laf pohádať. Je to moja naj kamoška. "Veď sa to nemusí dozvedieť." Tom otvoril skriňu. "Tak tam nevleziem." Zrazu niekto začal otvárať vchodové dvere. Bolo počuť Billov hlas a ešte nejaký babský. " Do pekla! Čo teraz?" "SKRIŇA!" Zvolal Tom. Skočila som do skrine. Tom skočil za mnou. Keďže tam bolo málo miesta nalepili sme sa na seba a vyzeralo to akoby... no... domyslite si to. Do miestnosti niekto vošiel. "Teraz musíme byť úúúúúúúúplne ticho." Zašepkal Tom. "Počkaj vyberiem ti papuče." Zahlásil Bill." Otvoril skriňu. "Zdravím." Usmial sa Tom. "Ako sa vám žije?" Pridala som sa. Bill a Laf na nás pozerali s otvorenými ústami.....
Koniec prvej časti. Na pokračovaní sa pracuje.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | E-mail | Web | 17. července 2006 v 20:54 | Reagovat

ked bude pokracko tak mi napis pls na mail

2 VerLil VerLil | 18. července 2006 v 20:14 | Reagovat

jasan

3 Marcel Marcel | E-mail | Web | 1. října 2011 v 7:13 | Reagovat

Moc pěkný blogík. Zase někdy mrknu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.