Popletený príbeh života 2. séria - 2.časť

31. července 2006 v 0:01 | Veve |  FF Popletený príbeh života
Na druhý deň sme teda skúšali. Už nám to naozaj išlo. Potom prišiel deň D. Bol ten podla chalanov "malý" koncert. Konal sa v Blave. Začinal o 8:10. Na miesto činu sme prišli už o desiatej ráno. Pripravovalo sa veľa vecí. Čo ma prekvapilo bolo že som vôbec nemala trému. No ako sa približovala ôsma hodina, začinala som si stále viac uvedomovať, že niesom nervózna, ale že som priam nervná. Začalo ma bolieť brucho, chcela som si hrýzť nechty no mala som ich nalakované. A tak som sa len tak prechádzala zprava doľava a späť. Stiahla som asi 6 Red Bullov a asi 20-krát som bola na hajzli. V tom som sa zahľadela do blba. "Si nervózna?" Ozvalo sa mi za chrbtom.. Myklo ma, prudko som sa otočila. "Tom... skoro som dostala infarkt. Že nervózna?! To je slabé slovo..." Prišiel ku mne a objal ma. Pritisla som sa knemu. Zrazu akoby sa zastavil čas strach ma opustil vnímala som len Tomove objatie. Odtiahol sa. "Bude to dobré... ja viem čo prežívaš donedávna som to prežíval pred koncertom aj ja." Pobozkal ma a išiel za Billom páč ho volal."Tebe sa to povie..." Zamrmlala som si popod nos, Tom to nepočul. Bolo osem hodín. Chalani začali hrať. Skončila pesníčka Gegen Mmeinen Willen. Zbystrila som pozornosť a počúvala som Billa. "Teraz mám pre vás prekvapenie!!! A to VEĽKÉ!!!! Máme novú členku!!!" Vtedy som vyšla na pódium. Bill mi podal mikrofón a zašepkal: "povedz o sebe zopár slov." "Takže ja som Veronika a...... Dúfam že sa vám moje hranie bude páčiť..." Vtedy začal strašný jačot. Podala som mikrofón Billovi a postavila som sa na dohodnuté miesto vedľa Toma. Začali sme hrať. Pred druhým refrénom začl Gustav tak vášnivo hrať, že ako treskol, ten jeho visiaci bubon sa mu urval a spadol mu medzi nohy. Gustav zakvílil a zvalil sa zo stoličky dole z pódia. A keďže bicie sú dosť výrazným nástrojom, bolo to dosť počuť keď na ne nikto nehral. Georg sa otočil, že čo sa deje. To by bolo ešte v poriadku keby... Keby Bill pri spievaní netancovl, vlastne nepobehoval po pódiu. Ako veľký schow man kapely sa rozhodol, že pobeží pospiatky. A tak ako bežal nevšimol si Georga a vrazil do neho. To by bolo ešte v poriadku keby... Keby sa to neodohrávalo na kraji pódia... Ako teda Bill vrazil do Georga, stratil rovnováhu (Georg) A spadol z pódia. Ako tak padal, stiahol aj Billa. Vďaka osudu za to, že ohrádka za korou bolo publikum bola trochu ďalej od pódia. S Tomom sme sa vystašene pozreli za spadnutými druhmi. "Hrajte dalej." Ozval sa zúfalý víkrik spod pódia. A Tak sme s Tomom zahrali gitarové sólo a skončili sme. Medzi tým sa na pódium vyškriabal aj Bill aj Georg. Bill k nám pribehol a objal nás. Potom sme sa poklonili a zdrhali sme do zákulisia. Na jednej stoličke sedel Gustev so škrabancami na tvári a zazeral na celý svet. Bill hneď začal celý happy jasať. "Vy ste to zachránili!!!! Bolo by to totálne fiasko.. takto je to len polovičné fiasko!!" "Nieje to jedno? Fiasko ako fiasko." Prevrátil očami Tom. "Podte je čas na after schow party." Povedal nám bodyguard. "Daj, uložím ti gitaru." Ponúkol sa Tom. "Ďakujem." Počkala so ho kým uloží gitary. Potom sme sa chytili za ruky a vybrali sme sa aj zo zvyško bandy smerom, ktorým nás viedol bodyguard, šofér a chúva v jednom.
Šokujúce pokračovanie nabudúce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 31. července 2006 v 10:24 | Reagovat

šokujuce ty si fakt mudra!!! a teraz kym bude pokracko sa s cvoknem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.