Všetko sa začalo koncertom - 5

28. července 2006 v 18:55 | Lilly |  FF - Všetko to začalo koncertom
Asi po 30 sekundách sa mi podarilo nahmatať Billov pul... Bol hrozne slabý, ale ešte bola nádej. Vedela som že teraz nemožem moc panikariť. A preto som sa rozhodla bežať dole ... povedať sanitárom kde je Bill. Uplne dole som bola za pár sekúd. "Prosím Pomoc!" zadychčane a uplakane som zarevala. Sanitary hned dobehli ku mne. "Prosím... Hore" Viac som nepovedala a bežala som hore za Billom... sanitáry ma pochopili a išli za mnou. Pribehli sme k nemu. Nemusela som nič hovoriť sanitáry si robili svoju prácu. Nevnímala som čo hovoria len som tam plakala a pozerala na Billa. "Nosítka!" zkryčal jeden na dalších. Tý hneď bežali preč. "Bude v poriatku?" "To ti teraz neiem povedať je na tom veľmi zle potrebuje sa rýchlo dostať do nemocnice." "Ja... ja... ja... idem si pre mobil a budem čakať dole... " rýchlo som vybehla na strechu Maťo a Tom sa ešte bili... na streche bolo vela krvy "Prestaňte!!! Bill je na tom zle.!" Nepočúvali ma "Veve ja musím.... idem do nemocnice postaraj sa o nich a nech sa nebiju Bill ich potrebuje živých!" Bežala som dole už nakladali billa do sanitky "Idem s vami!" Jeden sanitár sa postavil ku mne " To nemožete jedine ak ste rodina... ste?" "áno... som jeho dievča" Vyletelo to zo mňa ani neviem ako. Dovolili mi ísť s nimi nastúpila som do sanitky. Povedali mi ze si mám sadnúť a napiťsa lebo som mrtvolne bleda... a je pravda že mi bolo hrozne zle. nič som nevnímala všimla som si že s Billa vyťahujú kúsky skla... a zrazu som padla na zem.
Prebrala som sa v nemocnici na posteli s veľkým výkrykom "Bill!!!" Postavila som sa pri sebe som našla Veve "Kde je Bill?" s hrôzov som sa opítala. "A čo Tom a Maťo?" veve len na mňa pozrela a zrazu sa ozval Tomov hlas... Bol slabý... pozrela som sa na postel blízko mojej a všimla som si Toma a Maťa... Maťo bol napojený na rvôznych prístrojoch a Tom tiež... Sadla som si na postel hlava sa mi znova začala krútiť a prišlo mi zle "a kde je Bill" Veronika smutne pozrela na zem "O ňom ešte nič nevieme a aj keby bolo niečo nové... nechú mi nič povedať lebo niesom rodina... a Tomovi ... tiež nechcú lebo už ma dosť zlí stav.... a nechcu aby sa rozrušil." Vybehla som z izby Veronika išla za mnou.. Hladala som na chodbe lekára. Nikde niaky nebol... Bežala som ... všimla som si sestričku.. "Prosím kde je Bill Kaulitz?" už zase mi tiekli slzy. Sestrička na mňa pozrela "Ten Bill?" Nečakala na moju odpoveď "Je na operačnom sále ale neviem vám nič viac povedať... lebo ja mám iné prípady" Skočila som jej do reči "A kto mi o ňom vie povedať viac?" bolo na mne vydno že som hrozne zúfalá. "Poď" išla som za sestričkou. Prišli sme pred dáke veľké dvere. "Tak tu na tejto operačnej sieni je. ak chceš čakaj tu kým odtial dakto výde oni ti budú vedieť viac povedať." a odyšla. Veve ma stale nasledovala. Prišla ku mne a objala ma. uplne som sa zosypala "Vieš aký to bol pohlad!" revala som "mudsíme byť sylný. Choď za Tomom a povedz mu že ja tu budem čakať a keď budem mať niečo nové prídem vám to povedať" "Ale Lil nechceš aby som bola pri tebe... nemyslím že je dobrý nápad ťa tu nechať samú" "CHOĎ!" zrevala som. Odišla. Sadla som si na sedačku čo tam bola. Hlavu som si zaborila do dlaní a plakala.
Asi po hodine sa otvorili dvere. Vyšiel s nich zvláštny chlap. "Kde je Bill?" opýtala som sa. Chlap nevedel že som tam. mykol sa... "Tak som sa zlakol..." "kde je Bill?" zopakovala som otáztku. "bill... to je ten čo sme ho operovali? ten čo spadol ... myslím že so strechy?" "áno to je on. Kde je? Je živý? Dostane sa s toho?" Chlap prerušil moje otázky... Dobre že to urobil bolo by ich veľa... "Mno ešte neviem ako na tom je... momentálne je živý... heh... teda je v kóme. Má dosť nepekné zranenia. Operácia bola nevyhnutná. Musím dúfať, že sa preberie... a aj keď sa preberie nemáme istotu či to nebude mať trvalé následky." "a teraz čo? Kde bude? čo sa bude diať teraz?" "Teraz ... chvílku ešte bude na operačke a potom ho prevezu na jednotku intenzívnej starosti... a tam... bude... neviem ako dlho..." S operačnej sály vychádzali ďalší... Pobrela som sa za Tomo... Prišla som k nim a vyrozsprávala som im čo som sa dozvedela. Veve niekam odišla. Po chvílke sa vrátila. Priniesla mi minerálku a daku tabletku "Daj si! To ťa upokojí!" nemala som silu protestovať a zapila som ju. sadla som si do kresla medzi tomom a Maťom. Každého som chytila za jednu ruku a zaspala som.
Zobudila som sa až na ďalší deň. Našla som pri sebe len Veve. "Kde je Tom a Maťo? a je niečo nové s Billom?" "Tom chcell byť pri Billovi a tak ich oboch previezli k Billovi. S Billom neni nič nové je v kóme. Poď vezmem ťa z nimi." Zdvihla som sa s kresla... "Hrozne sa mi kruti hlava." "napi sa" podala mi Veronika flašu s minerálkou. napila som sa a išli sme za chalanmi. Prišli sme k n im na izbu. Tom a Maťo spali. momentálne mi to bolo jedno moja prvá cesta bola za billom. Sadla som si k nemu na kraj postele a chytila som ho za ruku ktorú mal... v poriadku. to bola jedna z mála častí ktoré nemal obviazané. "Bill... Dúfam že budeš v poriadku." začala som sa mu prihovárať. "Musíš sa prebrať... Určite budeš v poriadku. Musíš byť... Tvoja kapela ťa potrebuje." Všimla som si, že sa Tom prebral, ale bol ticho " musiš sa prebrať... aj tvoj brat ťa potrebuje. koho bude komandovať? komu bude robiť zle? Kto ho bude zastavať? kto ho bude povzbudzovať pri bitkých? Musíš sa prebrať veľa ľudí ťa potrebuje... Potrebujeme ťa Bill" do izby vtrhol lekár... "Nesiem nové správy o Billovi.!
Pokračovanie bude..... o krátko....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 28. července 2006 v 20:02 | Reagovat

kedy?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.